Druhú rodinu si vyberáme. Podľa mňa, najlepšia akú si môžeme vybrať je moja – seminárová. Rodina, kde milujeme naše inakosti. Nie každý má šťastie mať takýchto úžasných ľudí okolo seba. V hudobnej dielni je z našej rodiny najviac lektorov – tri a pol. Vierka Semaňáková, úžasná žena, ktorá vždy príde s úsmevom na tvári, najlepšími rozcvičkami a […]

Predposledný deň semináru je za nami. Polovica dielní odprezentovala svoje projekty a nám začína odchodový smútok. Už teraz viem, že zajtra budeme dojatí. Preto všetci ešte čerpáme energiu človečiny, z ktorej budeme postupne nasávať celý rok. Neviem presne čo sa to deje a čím to je, ale seminár je zhluk tak rôznorodých energií, že sa spájajú do tej najsilnejšej. […]

Na seminári sa dejú zázraky. Som o tom presvedčená. Neviem síce ako je to možné, ale mám dôkazy, že tu sa zvládne aj nemožné. Všetkým sa tu plnia sny. Niekedy mám pocit, že celý tento týždeň sa mi iba sníva. Je už štvrtok a s istotou môžem povedať, že mi tento seminár mení život. Na týždeň akoby zastavil čas, môžeme sa zhlboka nadýchnuť a tvoriť. Týždeň […]

Dnes som sa počas obednej pauzy bola prejsť po Kovačici. Keďže (ako každý rok) behám medzi dielňami a som všade, kde môžem byť. Som v strehu, aby mi nič neušlo a snažím sa zapájať čo najviac sa dá. Zároveň pomáham aj filmovej dielni. Bola som pozrieť okolité zákutia a ulice tohto krásneho mesta, v ktorom sa človek ľahko stratí nielen doslovne, ale aj v myšlienkach. […]

Aktuálne sedím vo filmovej dielni. Dolu sa práve skončil koncert Tomáša Pohorelca, Mateja Urbana a Petra „Petiara“ Lachkého. Zaspievali sme si, pobavili sa, teraz Andrejka a Stanky strihajú denníček z dnešného dňa a ja píšem o utorku na seminári. Zaujímavé tu je to, že každý deň je rovnaký a úplne iný zároveň. Kovačica je magické miesto, kde sa dejú […]

Ráno som sa zobudila konečne po roku v Kovačici. Tento krát v dome, kde v najväčšej izbe spíme vedľa seba na matracoch. Do tváre mi začalo svietiť slnko. Pripravila som sa a kráčala k domu kultúry. Cestou ma znovu vítali vrany v parku, pouliční psíkovia a prvý dážď za tých niekoľko rokov, čo sem chodievam. Aj napriek dažďu však okolo domu kultúry svietilo slnko. […]

Tento blog píšem počas cesty z domova (dolnej zeme) domov (horná zem). Je mi za mojou dolnozemskou rodinou smutno. Napriek tomu som aktuálne neopísateľne vďačná, že vás mám. Ani neviem ako celý tento neuveriteľný týždeň ubehol. Aj preto celý týždeň nespíme – 24 hodín denne s vami je málo. Jeden týždeň ročne s vami je málo. Jeden život s vami je málo. Od […]

Predposledný deň semináru začína s obrovským spánkovým deficitom. Včera sme mali koncert, a keď sme zbalili techniku a vyložili ju hore, začali sme filozofovať. Spať sme išli až o štvrtej ráno (spánok na seminári je veľkým hriechom, lepšie dospávať doma). Ale ja som sľúbila filmovej dielni, že im dnes pomôžem s natáčaním filmu. Aj to je čarovné na tomto […]

Štvrtý deň semináru je takmer za nami. Už som pripravená na dnešný večerný koncert hudobnej dielne TAM A POTOM (lebo iba ryby plávajú s prúdom a my nie sme žiadne ovce). Všetci majú trému a stále si opakujú piesne a texty. A ja spomínam na celý týždeň, ktorý som s nimi zažila. Všetci traja lektori sú tí najúžasnejší hudobníci a ľudia, akých môžete stretnúť. […]

Začína tretí deň semináru. Všetci hovoria, že to je deň najťažší a najkritickejší, ale ja tomu neverím a nebudem na to myslieť. Nech si to neprivoláme. Ráno prebiehalo ako vždy. Ťažké vstávanie, nachystanie, tie najchutnejšie raňajky, smiech, hudba, cesta do dielní a práca na projektoch. Celé doobedie išlo podľa plánov ako každý predošlý deň – aj keď s […]