Zobudili sme sa do nového rána a s očakávaním nových zážitkov sme sa presunuli do Domu kultúry v Kovačici. Po raňajkách sme opäť pokračovali v dielni tvorivého písania. Boli sme v nej takmer „neviditeľní“, ale len do chvíle, kým sme si navzájom nezačali odhaľovať výtvory na zadanú tému predchádzajúceho dňa – Slepá mapa. Písali sme o svojom detstve alebo mieste, ktoré pre iných neexistuje, ale pre nás je živé, až nadčasové.
Tvorivosť Kovačičanov ide ďalej a my sme sa na chvíľu stali jej súčasťou – presne tak, ako aj ostatní účastníci v rôznych tvorivých dielňach. Dnes sme sa rozhodli spoznať dianie aj v ďalších skupinách a zahrali sme sa pritom na reportérov.
Vo filmovej dielni so zameraním na animáciu pracovali deti na vlastných projektoch. Pomocou kreslených podkladov a špeciálnych softvérov vytvárali jednotlivé fázy pohybu svojich animovaných postavičiek. V dielni panovala veľmi uvoľnená atmosféra a bolo vidieť, že to účastníkov skutočne baví.
Deti plné energie v tanečnej dielni sa zasa venovali takzvanému slow-motion pohybu. Spovedali sme tu najmladšieho účastníka tejto dielne, iba osemročného Vladka, ktorý nám dokonca aj zatancoval. Zistili sme, že väčšina detí pochádza priamo z Kovačice a okolia, no našli sa medzi nimi aj také, ktoré pricestovali zo Slovenska. Na celom podujatí sa mi nesmierne páči, že sa tu deti učia prekonávať vlastné zábrany a hranice.
Učia sa byť na chvíľu viditeľnými v tomto našom neviditeľnom svete a živote. Už viac nie sú samy – niekam patria a spoločne pracujú na jednom diele.
Podobne je to aj v dielni Divadla mladých, ktoré tvorí šesť účastníkov a dvaja lektori z Čiech. Tí nám potvrdili, že v takejto komornej, malej skupine sa pracuje oveľa lepšie.
Uvidíme, čo všetko počas nasledujúcich troch dní vytvoria, no staviame na tom, že každá jedna dielňa si svoje výsledné dielo až do konca týždňa starostlivo utají, aby ho potom mohla hrdo prezentovať ostatným priamo na pódiu.
V rámci našej reportáže sme vyspovedali aj zakladateľku tohto seminára Katarínu Hitzingerovú. Aj jej pričinením a odhodlaním sa tento festival rokmi teší neustále sa zvyšujúcemu počtu účastníkov. Svojím postrehom prispel aj spoluorganizátor Ján Marcinek. Neskôr sme navštívili dielňu rozhlasového herectva, kde sme si vypočuli umelecký prednes jednej z básní.
Po obede, na ktorom sme si vychutnali guláš s kuracím mäsom a paradajkový šalát, sme sa opäť venovali príprave textov, ale aj zostrihu a úprave našich nahrávok. Táto aktivita bavila hlavne moju dcéru.
Ja som zatiaľ očkom pozorovala príjemnú atmosféru v Kovačici, kde sa ľudia nikam neponáhľajú a mnohí z nich si vychutnávajú pokojnú jazdu na bicykli. Pevne dúfam, že kúsok tohto pokoja a detskej radosti z dobrej práce sa mi podarí zobrať so sebou aj domov na Slovensko, keď sa opäť vrátim do víru hektických dní.
Ešte dodám, že celý seminár je každý deň prepojený s bohatou ponukou rôznych predstavení pre širokú verejnosť. Ak nás večer nezmôže únava, plánujeme si spoločne vychutnať divadelnú inscenáciu s názvom Len pekne, ak nemóž inak v podaní Kultúrno-umeleckého spolku J. Kollára zo Selenče.
Celá debata | RSS tejto debaty