Týždeň v Kovačici ubehol rýchlejšie, než som stihol zrátať všetky inšpiratívne podnety. Dnes bol nejako iný rytmus.
Moje šikovné účastníčky dielne tvorivého písania už museli odcestovať, no aj keď ich tvorivá energia na chvíľu opustila naše priestory, ja som nezaháľal. Využil som tento deň na dokončenie projektu, ktorý mi prirástol k srdcu – naše spoločné literárne výtvory som „obliekol“ do audio podoby.
Som nesmierne vďačný členom hudobnej dielne. Ich citlivý hudobný podklad, ktorý pre nás vytvorili, dodal našim textom úplne nový rozmer. V týchto nahrávkach hudba a slovo dokonale korešpondujú – je to presne ten typ syntézy, aký som si predstavoval, keď sme počas týždňa hľadali spôsob, ako zhmotniť tému (ne)viditeľní.
Dnešok však nebol len o strihaní nahrávok.
Mal som tú česť pridať sa k dielni rozhlasového herectva a vidieť ich predpremiéru. Keď zazneli prvé slová, naskakovali mi zimomriavky. Bolo to čisté, emotívne a neuveriteľne autentické. Večer, keď svoje diela predstavili širšej verejnosti, len potvrdili, akú obrovskú silu má živé slovo.
Sledovať, ako sa počas týždňa postupne vykryštalizovali výsledky detského divadla, bábkového divadla či divadla mladých, je fascinujúce. Teraz, keď sedím v tichu a píšem tieto riadky, uvedomujem si, že sa týždeň chýli ku koncu.
Seminár, ktorý nás naučil, že aj neviditeľné veci majú obrovskú váhu, sa pomaly končí.
Mám pocit, že som tu našiel „novú rodinu“ – ľudí, ktorí rovnako ako ja veria, že príbehy majú moc meniť svet. Pokračovanie zajtra…
Celá debata | RSS tejto debaty