V dnešné ráno sme mali tú česť ochutnať tradičné slané pečivo pochádzajúce z Turecka – burek. Bol chrumkavý, jemný a plnený lahodnou syrovou plnkou.
Keďže vzťahy medzi Turkami a Srbmi majú hlboké historické korene, zanechali tu po sebe mnoho skvelých receptov. Mnoho Srbov dokonca dodnes uprednostňuje tureckú kávu pred tou gréckou. Včera večer sme mali možnosť ochutnať aj srbské národné jedlo – pljeskavicu. Ide o tradičný srbský „hamburger“ z mletého mäsa, ktorý sa podáva v domácej lepinji. No ale dosť bolo o chutnej kuchyni!
Po raňajkách sme sa opäť s nadšením pustili do práce v našej dielni tvorivého písania. Bolo nesmierne zaujímavé písať dialógy s historickými osobnosťami a popustiť uzdu našej fantázii.
Našou úlohou bolo vytvoriť rozprávku, v ktorej vystupovala vymyslená postava, remeselník a slávna osobnosť. Opäť sme tak nakukli do tajomstiev tvorivého písania.
V dielni bábkového divadla sa pracovalo s tieňohrou. Účastníci vdychovali život postavám, ktoré si sami vyrobili z kartónu. Vo výtvarnej dielni sa tvorilo z rôznorodých materiálov a zapájať museli minimálne štyri zmysly.
Tohtoročným heslom seminára je (Ne)viditeľní a aj tu sa ukázalo, že aj zo starých vecí, o ktorých si myslíte, že sú už neužitočné, sa dá vytvoriť niečo nové a krásne. Detské divadlo prinieslo svoju vlastnú malú inováciu. Deti hľadali v okolí neviditeľné miesta a vytvárali z nich kulisy pre svoje budúce predstavenia.
Zaujímavá je aj činnosť vo fotografickej dielni. Účastníci tu sledujú svet cez hľadáčik objektívu, zachytávajú atmosféru, vône a telá v ich plnej tvorivej fáze.
A výborná bola aj naša verejná prezentácia vytvorených textov v rámci dielne tvorivého písania. Na základe reakcií v publiku by som zhodnotila, že sme ich oslovili a boli poriadne viditeľní.
Kovačica je jednoducho čarovná. Človek si tu dokonale oddýchne, vypustí paru a môže byť presne takým, akým v skutočnosti je – so všetkou svojou inakosťou. A pre nás, seminaristov, to platilo dvojnásobne.
Celá debata | RSS tejto debaty