Seminár sa blíži ku koncu. Ohlasuje nám to škrekot pávov a vrán po celej Kovačici. Bociany budú odlietať s nami. Práve kvôli tomu si to teraz užívame najviac ako sa dá. Spievame, hráme, rozprávame sa, píšeme, smejeme sa a nespíme. Uvidíme, koľko hodín to budeme v pondelok dospávať. Ale stojí to za to. Sedieť do pol tretej rána v kaviarni, potom ísť hrať frisbee na […]

Polovica semináru je za nami. Ani nechcem myslieť na to, že za pár dní pôjdeme domov. Aj keď zo spánkovej deprivácie sa nám všetkým pletie jazyk a sme radi, keď si môžeme ľahnúť, nikto z nás nechce koniec. Už aj všetky dielne začínajú ukončovať svoje projekty a vo vzduchu začína narastať stres. Všimla som si, že i v dielňach zostávame dlhšie. Namiesto toho, aby […]

Síce sme tu len dva a pol dňa, už mám pocit, že sme rodina. Je zaujímavé, že ľudia, ktorí sa nikdy nevideli, za dva dni majú pocit, že sa poznajú celý život. A to je čaro tohto semináru. Z cudzincov sa stávajú priatelia na celý život. Je to čarovné a zvláštne zároveň. Rozmýšľala som, prečo to tak je. Prišla som na niekoľko záverov: Možno je to tým, že sa […]

Po ceste a následnom privítaní do jednej rána nás čakal budíček ktorý bol krutý akoby vám niekto spinkovačkou prepichol ucho (Janko Marcinek o tom určite vie svoje). Ale zvládli sme to a vstali zo žineniek. Po raňajkách nasledovalo oficiálne otvorenie semináru Píšeš? Píšem!!!, na ktorom zaznela aj hymna semináru, ktorú si môžete pozrieť na facebookovej stránke […]

Po dvoch rokoch som sa znovu objavila v aute plnom umelcov. A všetci máme rovnaký smer – Kovačica. Mesto vo Vojvodine, ktoré tento týždeň bude plné hudby, divadla, poézie, prózy, scenárov, smiechu, ale aj driny a spánkovej deprivácie. Lebo chceme a baví nás to. Aj účastníci, aj lektori a organizátori milujeme to, čo robíme, a robíme, čo milujeme. A aj keď po prvý krát […]