Už dnešné ráno bolo náročnejšie ako som čakala. Ale po tom, čo som asi dvadsaťkrát odložila budík, zobudila všetkých ostatných účastníkov semináru, som konečne vstala. Po tomto náročnom budíku a raňajkách nad ktorými sme všetci zaspávali, sme sa už posilnený tromi kávami presunuli do dielní. Po obede sme sa všetci išli pozrieť do galérie insitného umenia. […]

Ráno sme začali pracovať v dielňach a zoznamovať sa s ostatnými účastníkmi. Doobedie ubehlo tak, že sme si ani nevšimli, a už tu bol obed. S jemným meškaním naša dielňa vykročila do jedálne. Čas obeda na tomto seminári je čarovný. Všetci sedíme pri jednom stole a spoznávame aj účastníkov z iných dielní, ktorých by sme inak v tom pracovnom zápale ani nestretli. […]

NEDEĽA – Posilnenie koreňov Po balení do jednej rána (aj tak mám pocit, že som niečo zabudla – dúfam že nie občiansky) sedím v aute, na ceste späť domov s dvomi filmármi. Čaká ma ešte pár rozhovorov o kamerách, svetlách a počítačoch. Keďže vezieme nováčika, zaškoľujeme ho starými videodenníkmi, piesňami, divadelnými hrami a aj legendou o spinkovačke. […]

Prvé ráno v Srbsku je vždy magické. Je tu niečo, čo nikde inde nezažijete: Človečina. A únava. Po prerozprávanej noci nastáva desivé ráno. Všetci zrazu vyzeráme ako strašidlá z animovaných filmov. Čo iné čakáme po 4 hodinách spánku? Aj keď sme na tom tak boli len niektorí. Iní dodržali 3 hodinové meškanie. Veď ak chceme byť pekní, musíme spať. Hneď po […]

Po ceste autom, kedy sme sa niekoľkokrát mentálne opustili, sme sa ocitli v Pivnici. V krásnom divadle Janka Čemana. Po dvoch náročných rokoch plných zhasnutých reflektorov, tiež po dosiahnutí nových a krajších svietiel pre umenie, som sa znova ocitla v tomto divadle. Preto som nadšená, keď vidím, že v našej dolnej domovine sa obnovuje Malý seminár. Alebo ak chcete – […]

Je to tu! Náš posledný deň. Dúfali sme, že nepríde. Myšlienka odchodu od rodiny nikdy nie je príjemná. Hlavne v prípade, keď vieme, že sa stretneme až o rok. Na tomto seminári nám chýbala len jedna vec. Spánok. Ale pár dní sa to dá vydržať, nie? Inak sme mali všetko. Všetci sme si mysleli, že keď sa seminár presťahoval, už to nebude ten domov. Ale mýlili sme sa. […]

Aj ďalšie dielne už majú odprezentované svoje projekty. Pomaly končíme. Či chceme, alebo nechceme. Na tomto seminári nám chýba len jedna vec. Spánok. Už sme v štádiu, kedy spíme aj v kaviarni na tulivakoch. Alebo na javisku pomedzi to, ako osvetľovači menia filtre vo svetlách. A áno, na zemi. Ale aj napriek tomu nechceme odísť. Možno práve toto je na tom všetkom to […]

Seminár sa blíži ku koncu. Ohlasuje nám to škrekot pávov a vrán po celej Kovačici. Bociany budú odlietať s nami. Práve kvôli tomu si to teraz užívame najviac ako sa dá. Spievame, hráme, rozprávame sa, píšeme, smejeme sa a nespíme. Uvidíme, koľko hodín to budeme v pondelok dospávať. Ale stojí to za to. Sedieť do pol tretej rána v kaviarni, potom ísť hrať frisbee na […]

Polovica semináru je za nami. Ani nechcem myslieť na to, že za pár dní pôjdeme domov. Aj keď zo spánkovej deprivácie sa nám všetkým pletie jazyk a sme radi, keď si môžeme ľahnúť, nikto z nás nechce koniec. Už aj všetky dielne začínajú ukončovať svoje projekty a vo vzduchu začína narastať stres. Všimla som si, že i v dielňach zostávame dlhšie. Namiesto toho, aby […]

Síce sme tu len dva a pol dňa, už mám pocit, že sme rodina. Je zaujímavé, že ľudia, ktorí sa nikdy nevideli, za dva dni majú pocit, že sa poznajú celý život. A to je čaro tohto semináru. Z cudzincov sa stávajú priatelia na celý život. Je to čarovné a zvláštne zároveň. Rozmýšľala som, prečo to tak je. Prišla som na niekoľko záverov: Možno je to tým, že sa […]