Píšeš? Píšem!

Seminár sa blíži ku koncu. Ohlasuje nám to škrekot pávov a vrán po celej Kovačici. Bociany budú odlietať s nami.
Práve kvôli tomu si to teraz užívame najviac ako sa dá. Spievame, hráme, rozprávame sa, píšeme, smejeme sa a nespíme. Uvidíme, koľko hodín to budeme v pondelok dospávať. Ale stojí to za to. Sedieť do pol tretej rána v kaviarni, potom ísť hrať frisbee na námestie, to má svoje čaro. Aj keď potom vstávame o šiestej ráno a celý deň fungujeme len vďaka kofeínu.
Hádžeme si loptičky a lektori z pouličného divadla nás učia žonglovať a chodiť na chodúľoch. S fotografickou dielňou sa fotíme a pózujeme. S detským divadlom hráme hry a skúšame predstavenie. S filmovou dielňou robíme desiatky rozhovorov a videí. S divadelnou dielňou vieme filozofovať aj o tom, kto vymyslel aké slovo. S výtvarnou dielňou sa spolupracuje fantsticky. Dokážu vám vyrobiť jablká za jednu hodinu! Sú to naši kúzelníci.
Hudobná dielňa ako prvá už odprezentovala svoj projekt. Teraz to čaká aj všetkých ostatných. Ani nevieme ako to rýchlo ubehlo, ale už v nedeľu odchádzame. Každý na adresu nášho trvalého bydliska. Do nášho druhého domova. Lebo prvý sme našli tu.