Píšeš? Píšem!

Polovica semináru je za nami. Ani nechcem myslieť na to, že za pár dní pôjdeme domov. Aj keď zo spánkovej deprivácie sa nám všetkým pletie jazyk a sme radi, keď si môžeme ľahnúť, nikto z nás nechce koniec.
Už aj všetky dielne začínajú ukončovať svoje projekty a vo vzduchu začína narastať stres. Všimla som si, že i v dielňach zostávame dlhšie. Namiesto toho, aby sme tam boli od deviatej do 19:00, sme tu od 8:30 do jednej rána. Všetci usilovne pracujeme, aby sme za tých pár dní odviedli čo najlepší výsledok.
A potom sú tu tí, ktorí sú workoholici. Preto je práve teraz 3:33, ja sedím vo filmovej dielni vedľa Stanka a ten najmilší Birko sedí pri nás a čaká, aby ma mohol odprevadiť na ubytovanie. Tak ja už končím, nech aj on môže ísť spať. A ešte – už dnes, vo štvrtok pozývam úplne všetkých na prvý koncert tohto seminára – koncert kapely The Recy diva bend. Bude to veselé. Tešíme sa na vás!