Píšeš? Píšem!

Štvrtý deň semináru je takmer za nami. Už som pripravená na dnešný večerný koncert hudobnej dielne TAM A POTOM (lebo iba ryby plávajú s prúdom a my nie sme žiadne ovce). Všetci majú trému a stále si opakujú piesne a texty. A ja spomínam na celý týždeň, ktorý som s nimi zažila. Všetci traja lektori sú tí najúžasnejší hudobníci a ľudia, akých môžete stretnúť. […]

Opona sa pomaly zatvára. Uvoľňujeme sa zo svojich póz, v ktorých sme skončili. Sme príjemne unavení, ale veľmi šťastní. Nemáme čas si to užiť – opona sa znovu otvára a my sa ideme pokloniť tlieskajúcim divákom. Prichádza technická časť predstavenia – zbalenie scény, naloženie do autobusu. Domáci nám ochotne pomáhajú. Padne to vhod, pretože my štyria hlavní […]

Začína tretí deň semináru. Všetci hovoria, že to je deň najťažší a najkritickejší, ale ja tomu neverím a nebudem na to myslieť. Nech si to neprivoláme. Ráno prebiehalo ako vždy. Ťažké vstávanie, nachystanie, tie najchutnejšie raňajky, smiech, hudba, cesta do dielní a práca na projektoch. Celé doobedie išlo podľa plánov ako každý predošlý deň – aj keď s […]

Streda. Tretí deň. Na športových výcvikoch deň oddychu. Seminár Píšeš? Píšem! ale nemá čas odpočívať. Lektori vo svojich dielňach pracujú so svojimi zverencami naplno. Okolo mňa pobiehajú pomaľované deti z výtvarnej dielne, cez okno po očku sledujem žonglujúcich a recitujúcich členov dielne pouličného divadla a experimentálneho prednesu, neustále všade […]

Začína druhý deň semináru. Ráno nás prišiel zobudiť Birko. Áno, tento muž je neskutočný – večer, niektorých v noci odprevadí do školy, popraje dobrú noc a ráno nás všetkých budí (mám podozrenie že jeho deň nemá 24 hodín). Aj keď to bol veľmi náročný budíček, tak sme (po dlhom nadávaní na skoré ranné vstávanie) nakoniec vstali z matracov, nachystali sa […]

TERAZ spím. Niekto síce tvrdí, že na seminári Píšeš? Píšem! sa spí minimálne, ale stalo sa .TU zrazu počujem: ,,Píšeš? A ja rozospatý prikyvujem : Píšem! Píšem! Ale znovu upadám do sna. Cestujeme do Kovačice. Divadelný súbor z Levíc. Cestujeme v noci. Autobus prechádza cez rôzne srbské dedinky. Podozrievame šoféra, že zablúdil. Problémy s opitými […]

Prvú noc na seminári sme úspešne ukončili dlhým a dobrým spánkom. Všetci spolu bývame v telocvični, spíme na matracoch (ako každý rok) a zdieľame svoje životné príbehy celú noc. Neuveriteľne mi chýbalo toto večerné filozofovanie, spoločné nadávanie na skoré budíčky s kohútmi a zubné kefky v jednej šáločke. Následne spoločné raňajky a nachystaná káva v […]

Tak som opäť tu. A teraz. V Kovačici. Po toľkých rokoch. Moji kolegovia z divadla mi ani neuveria. Budú sa ma pýtať. Čo sa zmenilo. Čo ostalo také isté. A ja? Ja som trochu zmätený… Pred dvadsiatimi rokmi sme dostali ako víťaz Scénickej žatvy v Martine pozvánku na festival divadiel dolnozemských Slovákov do Kovačice. Boli to roky, keď sa nám pozvania na festivaly […]

Po roku sa znovu veziem na seminár do Vojvodiny, ktorý sa aj tento rok koná v Kovačici. Celý tento dlhý čas som čakala na moment, kedy budem čakať na hraniciach. Už za sebou máme väčšinu cesty. LUž len niekoľko hodín pred sebou, ale tie idú v tejto spoločnosti veľmi rýchlo. Zatiaľ sme si stihli cez vysielačku rozprávať vtipy, hádať záludné hádanky, hľadať […]

Predposledný deň semináru. Všetci sú unavení ale štastní. Už sme sa dohodli, že budeme začínať o hodinu neskôr (aj keď všetci prídu o dve hodiny neskôr). Ráno po raňajkách začíname spoločným kávičkovaním a potom sa presunieme do dielní kde všetci dokončujú svoje projekty. Zajtra to už zostane len na štyroch dielňach. My ostatní sa konečne vyspíme, potom […]