Píšeš? Píšem!

Tak som opäť tu. A teraz. V Kovačici. Po toľkých rokoch. Moji kolegovia z divadla mi ani neuveria. Budú sa ma pýtať. Čo sa zmenilo. Čo ostalo také isté. A ja? Ja som trochu zmätený… Pred dvadsiatimi rokmi sme dostali ako víťaz Scénickej žatvy v Martine pozvánku na festival divadiel dolnozemských Slovákov do Kovačice. Boli to roky, keď sa nám pozvania na festivaly […]

Po roku sa znovu veziem na seminár do Vojvodiny, ktorý sa aj tento rok koná v Kovačici. Celý tento dlhý čas som čakala na moment, kedy budem čakať na hraniciach. Už za sebou máme väčšinu cesty. LUž len niekoľko hodín pred sebou, ale tie idú v tejto spoločnosti veľmi rýchlo. Zatiaľ sme si stihli cez vysielačku rozprávať vtipy, hádať záludné hádanky, hľadať […]

Predposledný deň semináru. Všetci sú unavení ale štastní. Už sme sa dohodli, že budeme začínať o hodinu neskôr (aj keď všetci prídu o dve hodiny neskôr). Ráno po raňajkách začíname spoločným kávičkovaním a potom sa presunieme do dielní kde všetci dokončujú svoje projekty. Zajtra to už zostane len na štyroch dielňach. My ostatní sa konečne vyspíme, potom […]

Dnes si už uvedomujem, že pomaly, ale isto končíme. Hudobná dielňa mala koncert. Nechcela som, aby tento deň prišiel. Viem, že ak príde ten deň, keď budú prezentovať aj ostatné dielne, príde koniec semináru. Dnešný deň bol nádherný. Bol plný hudby a zábavy. Zajtra sa bude prezentovať dielna detského divadla, dielňa pouličného divadla a happeningu sa spojila s dielňou […]

Ani sa to nezdá, a sme v polovici semináru. Je to neuveriteľné ako sa za tie tri dni dokážu vytvoriť nové priateľstvá, ktoré (podľa mojich skúseností) vydržia celý život. A budúci rok budeme spomínať ako sme sa spoznali, čo všetko sme spolu prežili, ako sme vedľa seba spali na žinenkách, hrali bedminton o tretej ráno, spievali hymnu semináru, nevedeli sa zobudiť a […]

Už dnešné ráno bolo náročnejšie ako som čakala. Ale po tom, čo som asi dvadsaťkrát odložila budík, zobudila všetkých ostatných účastníkov semináru, som konečne vstala. Po tomto náročnom budíku a raňajkách nad ktorými sme všetci zaspávali, sme sa už posilnený tromi kávami presunuli do dielní. Po obede sme sa všetci išli pozrieť do galérie insitného umenia. […]

Ráno sme začali pracovať v dielňach a zoznamovať sa s ostatnými účastníkmi. Doobedie ubehlo tak, že sme si ani nevšimli, a už tu bol obed. S jemným meškaním naša dielňa vykročila do jedálne. Čas obeda na tomto seminári je čarovný. Všetci sedíme pri jednom stole a spoznávame aj účastníkov z iných dielní, ktorých by sme inak v tom pracovnom zápale ani nestretli. […]

NEDEĽA – Posilnenie koreňov Po balení do jednej rána (aj tak mám pocit, že som niečo zabudla – dúfam že nie občiansky) sedím v aute, na ceste späť domov s dvomi filmármi. Čaká ma ešte pár rozhovorov o kamerách, svetlách a počítačoch. Keďže vezieme nováčika, zaškoľujeme ho starými videodenníkmi, piesňami, divadelnými hrami a aj legendou o spinkovačke. […]

Prvé ráno v Srbsku je vždy magické. Je tu niečo, čo nikde inde nezažijete: Človečina. A únava. Po prerozprávanej noci nastáva desivé ráno. Všetci zrazu vyzeráme ako strašidlá z animovaných filmov. Čo iné čakáme po 4 hodinách spánku? Aj keď sme na tom tak boli len niektorí. Iní dodržali 3 hodinové meškanie. Veď ak chceme byť pekní, musíme spať. Hneď po […]

Po ceste autom, kedy sme sa niekoľkokrát mentálne opustili, sme sa ocitli v Pivnici. V krásnom divadle Janka Čemana. Po dvoch náročných rokoch plných zhasnutých reflektorov, tiež po dosiahnutí nových a krajších svietiel pre umenie, som sa znova ocitla v tomto divadle. Preto som nadšená, keď vidím, že v našej dolnej domovine sa obnovuje Malý seminár. Alebo ak chcete – […]