Tento blog píšem počas cesty z domova (dolnej zeme) domov (horná zem). Je mi za mojou dolnozemskou rodinou smutno. Napriek tomu som aktuálne neopísateľne vďačná, že vás mám. Ani neviem ako celý tento neuveriteľný týždeň ubehol. Aj preto celý týždeň nespíme – 24 hodín denne s vami je málo. Jeden týždeň ročne s vami je málo. Jeden život s vami je málo. Od […]

Predposledný deň semináru začína s obrovským spánkovým deficitom. Včera sme mali koncert, a keď sme zbalili techniku a vyložili ju hore, začali sme filozofovať. Spať sme išli až o štvrtej ráno (spánok na seminári je veľkým hriechom, lepšie dospávať doma). Ale ja som sľúbila filmovej dielni, že im dnes pomôžem s natáčaním filmu. Aj to je čarovné na tomto […]

Štvrtý deň semináru je takmer za nami. Už som pripravená na dnešný večerný koncert hudobnej dielne TAM A POTOM (lebo iba ryby plávajú s prúdom a my nie sme žiadne ovce). Všetci majú trému a stále si opakujú piesne a texty. A ja spomínam na celý týždeň, ktorý som s nimi zažila. Všetci traja lektori sú tí najúžasnejší hudobníci a ľudia, akých môžete stretnúť. […]

Začína tretí deň semináru. Všetci hovoria, že to je deň najťažší a najkritickejší, ale ja tomu neverím a nebudem na to myslieť. Nech si to neprivoláme. Ráno prebiehalo ako vždy. Ťažké vstávanie, nachystanie, tie najchutnejšie raňajky, smiech, hudba, cesta do dielní a práca na projektoch. Celé doobedie išlo podľa plánov ako každý predošlý deň – aj keď s […]

Streda. Tretí deň. Na športových výcvikoch deň oddychu. Seminár Píšeš? Píšem! ale nemá čas odpočívať. Lektori vo svojich dielňach pracujú so svojimi zverencami naplno. Okolo mňa pobiehajú pomaľované deti z výtvarnej dielne, cez okno po očku sledujem žonglujúcich a recitujúcich členov dielne pouličného divadla a experimentálneho prednesu, neustále všade […]

Začína druhý deň semináru. Ráno nás prišiel zobudiť Birko. Áno, tento muž je neskutočný – večer, niektorých v noci odprevadí do školy, popraje dobrú noc a ráno nás všetkých budí (mám podozrenie že jeho deň nemá 24 hodín). Aj keď to bol veľmi náročný budíček, tak sme (po dlhom nadávaní na skoré ranné vstávanie) nakoniec vstali z matracov, nachystali sa […]

TERAZ spím. Niekto síce tvrdí, že na seminári Píšeš? Píšem! sa spí minimálne, ale stalo sa .TU zrazu počujem: ,,Píšeš? A ja rozospatý prikyvujem : Píšem! Píšem! Ale znovu upadám do sna. Cestujeme do Kovačice. Divadelný súbor z Levíc. Cestujeme v noci. Autobus prechádza cez rôzne srbské dedinky. Podozrievame šoféra, že zablúdil. Problémy s opitými […]

Prvú noc na seminári sme úspešne ukončili dlhým a dobrým spánkom. Všetci spolu bývame v telocvični, spíme na matracoch (ako každý rok) a zdieľame svoje životné príbehy celú noc. Neuveriteľne mi chýbalo toto večerné filozofovanie, spoločné nadávanie na skoré budíčky s kohútmi a zubné kefky v jednej šáločke. Následne spoločné raňajky a nachystaná káva v […]

Tak som opäť tu. A teraz. V Kovačici. Po toľkých rokoch. Moji kolegovia z divadla mi ani neuveria. Budú sa ma pýtať. Čo sa zmenilo. Čo ostalo také isté. A ja? Ja som trochu zmätený… Pred dvadsiatimi rokmi sme dostali ako víťaz Scénickej žatvy v Martine pozvánku na festival divadiel dolnozemských Slovákov do Kovačice. Boli to roky, keď sa nám pozvania na festivaly […]

Po roku sa znovu veziem na seminár do Vojvodiny, ktorý sa aj tento rok koná v Kovačici. Celý tento dlhý čas som čakala na moment, kedy budem čakať na hraniciach. Už za sebou máme väčšinu cesty. LUž len niekoľko hodín pred sebou, ale tie idú v tejto spoločnosti veľmi rýchlo. Zatiaľ sme si stihli cez vysielačku rozprávať vtipy, hádať záludné hádanky, hľadať […]