Predposledný deň semináru začína s obrovským spánkovým deficitom. Včera sme mali koncert, a keď sme zbalili techniku a vyložili ju hore, začali sme filozofovať. Spať sme išli až o štvrtej ráno (spánok na seminári je veľkým hriechom, lepšie dospávať doma). Ale ja som sľúbila filmovej dielni, že im dnes pomôžem s natáčaním filmu. Aj to je čarovné na tomto seminári, že sa môžu naše obzory rozhliadať aj za hranice dielne, ktorú sme si pôvodne vybrali.
Aktuálne je pol ôsmej ráno a ja tu už sedím a čakám na filmárov, ktorí zaspali. Keď už konečne prišli, tak zbalili techniku vrátane nás do auta. Pravdepodobne to bolo ťažkým spánkovým deficitom, že cesta bola zaujímavá, aj zábavná. Smiali sme sa, spievali a obdivovali krásy Kovačice, keďže sme sa trošku stratili (aj keď sme sa veľmi rýchlo našli). Natáčali sme v dome účastníka. Nikdy v živote som si neuvedomovala, aké náročné je natočiť film.
Máme šťastie, že máme Birka. Bez neho by sme asi ani nejedli. Celý deň a aj polovicu noci sme strávili s kamerami. Medzitým sa večer odprezentovali tri dielne. Detské divadlo, tanec a pouličné divadlo a experimentálny prednes. Aj keď sme tam nemohli byť fyzicky, pomedzi scény sme boli virtuálne (keďže všetky výstupy sa streamovali cez facebookovu stránku Píšeš? Píšem!). Detské divadlo predstavilo úžasné predstavenie (veľmi aktuálne) o sociálnych sieťach. Lektorom Eme a Samovi sa podarilo zrežírovať fantastické predstavenie. Tanečníkom rovnako. Nacvičiť takéto výborné choreografie za tak krátky čas naozaj vyžaduje talent. Organizátori vedia akých lektorov majú na seminár vyberať (a zatiaľ sa im darí vyberať len tých najlepších). Potom sa predstavila dielňa pouličného divadla a experimemtálneho prednesu. Nádherný výstup s ohňom, chodúľami, ping-pongovými loptičkami a tými najkrajšími básňami.
Keď sme o jednej ráno dotočili film, tak sme schovávali techniku a hajde uverejniť blog a videodenníček. Aj keď sme boli unavení tak ako asi ešte nikdy v našom živote, tak sme sa ešte polhodinu rozprávali. S týmito ľudmi nevidieť ako plynie čas aj do skorých ranných hodín. Milujem momenty únavy na seminári. Vtedy naozaj žijeme TU A TERAZ. Z polovičného snívania o dnešnom dni ma zobudil Miro. Birko už dole spí na tulivaku tak ho idem zobudiť, aby sa aj on mohol vyspať. Dobrú noc!
P.S.: Birko, ďakujem za trpezlivosť a nespanie
Celá debata | RSS tejto debaty