Opona sa pomaly zatvára. Uvoľňujeme sa zo svojich póz, v ktorých sme skončili. Sme príjemne unavení, ale veľmi šťastní. Nemáme čas si to užiť – opona sa znovu otvára a my sa ideme pokloniť tlieskajúcim divákom.
Prichádza technická časť predstavenia – zbalenie scény, naloženie do autobusu. Domáci nám ochotne pomáhajú. Padne to vhod, pretože my štyria hlavní hrdinovia sa tejto časti nezúčastňujeme. Sme zababraní od hliny, potrebujeme sa očistiť. My s Michalom vždy galantne pustíme naše dámy. Robíme to kvôli tomu, že si vždy niekde skryjeme nejakú fľaštičku. A kým sa dievčatá sprchujú a ostatní upratujú, my popíjame a rozoberáme predstavenie. Aj v Kovačici sme si schovali. Tam, kde sa v zákulisí vychádza zo scény schodmi dolu za lavicu. Vybehli sme a tam nás už čakala Marija Havran:,, Chudáčikovia moji zlatí, je vám zima, však?“ a hneď do nás liala domácu. ,, Prečo si im nezakúril viac, pozri , ako sa trasú od zimy!“ A položartom/polovážne udierala pästičkami riaditeľa kultúrneho domu. Ten sa nedal vyrušiť a hneď nás všetkých štyroch – tak ako sme boli špinaví – naládoval do svojho auta. Naša fľaška zostala za lavicou…
U nich nás čakali jeho dcérky v krojoch. Zaspievali aj zahrali nám. Pohostili nás (už by sme asi boli prekvapení keby nie) A potom sme im ,,zasvinili“ hlinou ich krásnu kúpelňu! Čistí a spokojní sme prišli na slávnostné otvorenie festivalu. Tešil som sa, že začali bez nás – už sme celkom meškali – a vôjdeme nenápadne do rozbehnutej zábavy. Otvoríme dvere do sály a …
Ozve sa neskutočný aplauz! Všetci stoja. Jednoducho, bez nás nezačali. Pocítil som jemnú triašku. Teraz nie od chladu. Ani od trémy. Človek málokedy počas života zažije taký silný pocit, že si jeho aj jeho prácu vážia…
Zajtra – čiže piatok – jednotlivé skupiny nášho semináru Píšeš? Píšem! budú prezentovať výsledky svojej práce. Niektorí budú stáť pred divákmi prvýkrát. Verím, že TERAZ zažijú presne takú istú príjemnú triašku ako ja pred dvadsiatimi rokmi TU v Kovačici…
P.S. Bol som pozrieť v zákulisí divadla. Je tam tá istá lavica. Premkla ma nostalgia. Ale fľašku tam nebola…
Celá debata | RSS tejto debaty