Na seminári sa dejú zázraky. Som o tom presvedčená. Neviem síce ako je to možné, ale mám dôkazy, že tu sa zvládne aj nemožné. Všetkým sa tu plnia sny. Niekedy mám pocit, že celý tento týždeň sa mi iba sníva. Je už štvrtok a s istotou môžem povedať, že mi tento seminár mení život.
Na týždeň akoby zastavil čas, môžeme sa zhlboka nadýchnuť a tvoriť. Týždeň slobody, umenia, lásky a človečiny. V Kovačici čas plynie inak. Možno to ani neviem opísať, ale ide veľmi rýchlo a pomaly zároveň. V dielňach máme pocit, že tu má deň viac ako 24 hodín. Nerozumiem ako je možné, že za štyri, alebo päť dní od prvého stretnutia účastníkov a lektorov, vznikne hodinový koncert, divadelná hra alebo film. Naši lektori a organizátori sú superhrdinovia bez plášťa. Niektorí sú celé noci hore a strihajú videá, upravujú fotky, prepisujú scenáre, upravujú nahrané piesne a fotky. Potom ráno už o ôsmej stíhajú aj raňajky (niektorí).
Všetci tu prežívame niečo, čo sa nedá opísať, vypočítať (a s domom kultúry plným umelcov už vôbec nie), ani namaľovať. Také niečo sa musí len zažiť. Mení to životy. Je to 7 dní úplnej eufórie, 7 nocí bez spánku, 7 blogov, 7 organizátorov, 8 dielní, 14 lektorov, 16 hodín spánku, 20 hodín nahrávania hudby, 21 skvelých jedál, 36 prechádzok po Kovačici, 49 hodín v dielňach, 50 naplnení fliaš, 56 hodín strihu a úpravy fotiek, 118 účastníkov, 152 hodín smiechu a 168 hodín magickosti na našom milovanom seminári. To je náš týždeň v číslach.
P.S.: Prvý krát som používala kalkulačku pri písaní blogu
Celá debata | RSS tejto debaty