Deň vystúpenia je akýsi iný. Od rána si akýsi rozrušený. Pozývaš ešte nejakých známych. Nech prídu. Nech ťa vidia. Nech teba a tvojich kamarátov podporia.
Dnes je to iné. Nehrám ja, ale účastníci dielní pod vedením svojich lektorov. Celý týždeň sa na to teším. Ale aj mám trošku obavy. Športovci vám potvrdia, že sedieť v hľadisku, keď hrajú vaši blízki, je oveľa ťažšie ako byť priamo na pľaci. V umení je to to isté. Uprenými očami sledujete pozorne, čo sa deje. Pri drobných chybičkách tŕpnete viac ako účinkujúci. A tešíte sa, ako im budete odušu tlieskať. Až vás budú bolieť dlane. Normálne sa na tú bolesť tešíte.
Je po vystúpeniach. Obzerám si dlane. Nie sú červené. Dnes nie. Prezentácie boli určite skvelé, ale… Musel som ich oželieť, aby sme mohli dokončiť film. Zajtra bude mať premiéru. A tak TERAZ sedím TU pri filmároch. A v hlave mi beží film…
…chvíľa rozlúčky. Po všetkých tých nádherných chvíľach, ktoré sme vtedy v Kovačici zažili, to boli smutné okamihy. Ale aj veselé. Najmä keď pán Jonáš vždy zavelil: ,, Miki, polej!“ a naše poháriky sa opäť naplnili pelinkovacom. Čo čert nechcel, vždy sa niekomu neušlo, domáci otvorili ďalšiu fľašku a potom nás nechceli pustiť do autobusu, kým ju nevyprázdnime. Znovu sa ozvalo: ,,Miki, polej!“ , znovu sa niekomu neušlo, znovu sa otvorila nová fľaška a smiechu nebolo konca kraja…
Ťažko sa nám odchádzalo. Sľubovali sme si, že sa určite stretneme. Že sa s naším divadlom určite vrátime. Možno o dva, možno o tri roky. Ale určite…
Čas je však často neúprosný. Nie vždy umožní zopakovať zázrak ľudského zblíženia. Roky bežali . Prišli zmeny, prišli ľudské straty , osud viacerých z nás poslal na rôzne cesty. A spomienky – hoci stále živé – začali zapadať prachom a strácať pevné obrysy.
Tak a TERAZ som znovu TU. V Kovačici. Po dvadsiatich rokoch. Opäť som stál na TOM javisku. Opäť som sa prechádzal TÝMI ulicami. Opäť som stretol pána Jonáša. Bolo to pre mňa veľmi silné, vzácne stretnutie. Plné spomienok. Veľa sa v Kovačici zmenilo, ale srdečnosť ľudí je rovnaká. Pôvodných organizátorov nahradili Birko, Bimbo , Mirko a ďalší členovia KOKRAM-u. A opäť splnili všetko, čo nám na očiach videli.
A tak som dúfam aspoň čiastočne splnil sľub, ktorý sme pred dvadsiatimi rokmi domácim dali…
Štefan Piťo Jurča
Celá debata | RSS tejto debaty