Píšeš? Píšem!

Druhú rodinu si vyberáme. Podľa mňa, najlepšia akú si môžeme vybrať je moja – seminárová. Rodina, kde milujeme naše inakosti. Nie každý má šťastie mať takýchto úžasných ľudí okolo seba.

V hudobnej dielni je z našej rodiny najviac lektorov – tri a pol. Vierka Semaňáková, úžasná žena, ktorá vždy príde s úsmevom na tvári, najlepšími rozcvičkami a dobrou náladou. Matej Urban, (polovičný lektor) ktorý je jej úplný opak s gitarou v ruke a s najlepším humorom. Vladimír Gabriel Lovas, vďaka ktorému nikto nehral falošne, lebo s jeho sluchom počul každú notu. A samozrejme, Tomáš Pohorelec, vďaka ktorému vznikajú všetky piesne, ktorým dokáže jedine on vdýchnuť tú špeciálnu energiu.

Dielňu detského divadla viedol Peter Hudák, ktorý nám vždy rozpráva vtipy a zážitky s deťmi z dielne. V divadle mladých boli Andrej Bilik, ktorý celý týždeň skákal po chodbách, pľul oheň, stal sa na chvíľu najvyšším človekom v Kovačici (vďaka chodúlom) a učil všetkých, ako sa naozaj robí happening. S ním bola celý týždeň Antónia Kurimský Oľšavská, ktorá sa účastnila prvý krát, a do našej rodiny zapadla bez jediného problému (ako každý nový člen) a zlepšovala nám náladu s jej perfektným humorom, šarmom a krásnymi myšlienkami.

Tamara Demečková, lektorka tanečnej dielne, ktorá nás očarila jej energiou, humorom a spontánnosťou hneď v prvý deň jej prvého semináru. S deťmi tancovali, smiali sa a všetky domov odchádzali šťastné. Vo výtvarnej dielni boli tie najlepšie lektorky, aké si deti mohli priať. Marija Hlavati, ktorá má očarujúcu energiu, a veľa skvelých nápadov a Ivana Svetlik, úžasná výtvarníčka s láskou k insitnému umeniu.

S dielňou rozhlasového herectva bola vždy tá úžasná atmosféra. Viedla ju Svetlana Gaško, ktorá má krásnu energiu a úžasnú prácu za sebou. V spojení s Renátou Jurčovou nenájdete nič lepšie na celom svete. Renáta je človek, ktorý rozžiari každú miestnosť, do ktorej vstúpi, upokojí aj tú najviac schaosenú dušu a napíše ešte nádhernú poéziu.

Potom tu je fotografická dielňa pod vedením Petra Brenkusa, majstra fotografie. S Petrom sedávame po nociach v miestnosti s klímou, kde s nami sedia aj filmári z filmovej dielne – Andrea Miháľová, ktorá je úžasná aj vo svojej práci, aj ako človek. Ona je niekto, kto pomôže so všetkým a povzbudí keď je potrebné. Preto je výborné že s ňou spolulektoruje Stanislav Králik – jeho priezvisko nie je len priezvisko, ale aj jeho osobnosť. On do semináru naozaj vkladá dušu. Celé dni nátača a celé nosi strihá, kým ja píšem blog.

Okrem lektorov by tento seminár nefungoval bez organizátorov. KOKRAM – Kovačický kolektív kreatívnych amatérov, ktorí seminár pripravujú v Kovačici už týždeň predtým, aj týždeň potom. Nespia celé noci, len aby sme my mohli žiť svoj sen, spomaliť čas a užívať si týždeň tvorením a človečinou. Mám teóriu, že aj za tú človečinu môžu oni. Pre nich slovo „nedá sa“ neexistuje. Som presvedčená, že ak by sme chceli, tak aj živého jednorožca nám nájdu niekde v lese. Sú to ľudia, ktorí pre umenie žijú telom i dušou. Chcem však ale spomenúť aspoň dvoch z nich.

Michal „Birko“ Bires – človek, ktorý spí v kultúrnom dome, aby nám všetkým bolo dobre. Metalová hudba, keď mu niekto volá, je zážitok, ktorý sa vám nie pri každom stane. Najsrdečnejší, najlepší, najúžasnejši (tento krát naozaj) človek, ktorého len tak nenájdete.

Miro Szabó, ktorému som ukázala jednu fotku po akej som túžila a on povedal: „Dobre, zajtra po obede to odfotíme. Bude dobré svetlo. Môžme aj teraz keby nepíšeš.“ To je to, čo sa mi ešte nikdy v živote nestalo. Naše večerné filozofie mi pomáhali utriediť myšlienky pred písaním blogu.

Janko Marcinek (čítať so spevom) je niekto ako kráľ/ja. (Práve vošiel do miestnosti – znamenie?) Smiech sa s ním nesie všade kam príde – či s Etelou, alebo bez nej. Bojí sa spinkovačiek, a rád rozpráva osobné maily. Pracovitý, úžasný, krásny a najlepší na svete.

A najlepšie na koniec – srdce, duša, hlava a celé telo semináru, seminárová mama, mama dvoch synov a moja druhá mama – Katarína Mišíková Hitzingerová. Tá najlepšia a najúžasnejšia žena, akú kedy viete stretnúť. Poradí, pomôže a keď je treba, dá konštruktívnu kritiku. Spravodlivá, úžasná, láskavá. Ako každá správna (či seminárová alebo druhá) mama. Poznám ju väčšinu svojho života a ona je tá, ktorá ma podporila aj napriek veciam, ktoré sa diali v naozajstnom svete. Ona je tá, ktorá sa ma ujala ešte ako malého dievčaťa, a vzala ma prvý krát na seminár. Ona je tá, ktorú budem navždy ľúbiť, lebo toho spravila viac ako ktokoľvek iný. Vždy je tu pre ľudí s otvoreným srdcom a láskou. Nemyslím si, že sa to niekedy zmení. V duši často malá Katarínka a stále je svoja a originálna. Je niekto, s kým by som na seminári trávila celý svoj život. A možno aj dlhšie…

Tak takto ku koncu… Ľúbim ťa seminár, ozvem sa naposledy po tomto výnimočnom ročníku. Posledný krát.