Ráno som sa zobudila konečne po roku v Kovačici. Tento krát v dome, kde v najväčšej izbe spíme vedľa seba na matracoch. Do tváre mi začalo svietiť slnko. Pripravila som sa a kráčala k domu kultúry. Cestou ma znovu vítali vrany v parku, pouliční psíkovia a prvý dážď za tých niekoľko rokov, čo sem chodievam. Aj napriek dažďu však okolo domu kultúry svietilo slnko. Sledovala som ako všetci účastníci (tento rok ich je 118 – nový rekord!) vchádzajú dnu a stretávajú sa v okolí. Niektorí mali tričká, alebo fľaše z minulého roka. Stretli sme sa s kamarátmi, s ktorými sme pred rokom zdieľali spoločný pohár na kefky a začali spoznávať nových ľudí.
Nasledovali úvody do dielní. Prvá bola dielňa detského divadla, ktorú bude viesť Peter Hudák. Dielňa rozhlasového herectva s Renátou Jurčovou a Svetlanou Gaško. Potom najzodpovednejšia, najdochvíľnejšia a najusporiadanejšia hudobná dielňa s Tomášom Pohorelcom, Vierkou Semaňákovou a Vladimírom Gabrielom Lovasom, ktorí aj zaspievali hymnu semináru. Herci z divadla pre mládež Antónia Kurimská Oľšavska a Andrej Bilik nám ukázali čo (ne)vedia, a Tamara Demečková, lektorka tanečnej dielne, nám zatancovala. Marii Hlavati a Ivane Svetlik chýbalo plátno, tak čo najrýchlejšie sa chceli dostať do svojej výtvarnej dielne. Fotografická dielňa sa stále potulovala okolo všetkých a Peter Brenkus všetkých a všetko fotografoval. Posledná bola filmová dielňa so Stankym Králikom a Andreou Miháľovou (veľmi nám chýbate Atti a Lenka).
Všetci sa pozbierali a odišli do dielní. Tu sa začala seminárová mágia. Na seminári sa s ľuďmi ešte len stretneme a už sme kamaráti. Neviem ako je možné mať z niekoho, koho vidíte prvý krát v živote pocit, že sa poznáte tisíc rokov. A z niekoho, koho sme nevideli celý rok, akoby tam ten ročný rozdiel ani vidieť nebolo. Každá jedna dielňa dokázala robiť umenie v prvý deň a všetci na tom pracovali ako o dušu. To je to najkrajšie. Všetci sme tu z inej biologickej rodiny, každý sme úplne rozdielni a zároveň tak podobní. Všetci milujeme jednu vec: Umenie, smiech a náš seminár Píšeš? Píšem! (a samozrejme Janka Marcineka a jeho stoličkový tanec, ktorý niektorí ľudia nechápu).
Celá debata | RSS tejto debaty