Píšeš? Píšem!

Začína druhý deň semináru. Ráno nás prišiel zobudiť Birko. Áno, tento muž je neskutočný – večer, niektorých v noci odprevadí do školy, popraje dobrú noc a ráno nás všetkých budí (mám podozrenie že jeho deň nemá 24 hodín). Aj keď to bol veľmi náročný budíček, tak sme (po dlhom nadávaní na skoré ranné vstávanie) nakoniec vstali z matracov, nachystali sa na deň a išli si dať raňajky. O pár minút prišli aj lektori a ráno sa začalo smiechom, spevom a úsmevom. Všetci sme spolu odišli a rozdelili sa do dielní. Dielňa experimentálneho prednesu a pouličného divadla sa začala učiť chodiť na chodúľoch, pľuť oheň a pripravovali sa na večerný happening, na ktorom sa spojili aj s tanečnou dielňou. Pracovali s pinpongovými loptičkami a objavovali, ako sa cítia pri slovách TU A TERAZ.

Po doobedných dielňach prišiel čas obedu a oddychu. Ja som sa (ako vždy) pokúšala písať blog na chodbe. Namiesto toho sme však vymýšľali nové športy, v ktorých sa dajú použiť loptičky na žonglovanie. Aj keď sme mali skrátenú pauzu, tak sme stihli vymyslieť aspoň 5 nových športov. V tejto zábave nás však vyrušili organizátori a išli sme autobusom do Pupinovho domu. Cesta s našimi lektormi a účastníkmi je vždy asi tá najlepšia časť celého dňa. Aj keď niekto môže mať pocit, že sa nebudeme mať o čom rozprávať, my si vždy niečo nájdeme. S týmito ľudmi sa nedá byť ticho (a to som introvert). Keď sme sa vrátili, pokračovali sme na našich projektoch v dielňach, išli na večeru, a teraz znovu sedím vo filmovej dielni. Občas zachytím nejaké rozhovory a nerozumiem niektorým filmárskym slovám, ktoré rozprávajú. Strihajú videodenníky a nahrávky do predstavení. Počujem ako sa tam ľudia v rozhovoroch zamýšľajú, čo znamená TU A TERAZ. Pre niekoho je to domov, pre niekoho je to ich myseľ, pre niekoho seminár. A majú pravdu. Na seminári žijeme TU A TERAZ. Neriešime našich bubákov každodenného života a oddýchneme si v inom zmysle  ako pri mori. Oddychujeme umením a tým, čo nás baví. Žijeme s ľudmi, ktorých ľúbime a sú tu vždy pri nás (aj mimo semináru). Aj ak sa nám celý rok nedá žiť v takomto úžasnom prostredí, vieme si tú energiu načerpať na celý rok. Možno preto sa tu všetci spolu stretávame každý rok. Aby sme konečne mohli žiť TU A TERAZ.