Prvé ráno v Srbsku je vždy magické. Je tu niečo, čo nikde inde nezažijete: Človečina. A únava. Po prerozprávanej noci nastáva desivé ráno. Všetci zrazu vyzeráme ako strašidlá z animovaných filmov. Čo iné čakáme po 4 hodinách spánku? Aj keď sme na tom tak boli len niektorí. Iní dodržali 3 hodinové meškanie. Veď ak chceme byť pekní, musíme spať.
Hneď po raňajkách sme začali pracovať v dielňach. V dielni základov hereckej tvorby, pod vedením Silvie Svákusovej začali pripravovať výstup, ktorý 8. januára, na zatvorení semináru zahrajú.
V dielni tvorivého písania Katky Mišíkovej Hitzingerovej sme napísali niekoľko dialógov a poviedok a naučili sa, ako postaviť divadelnú hru. V dielni dramaturgie, ktorú vedie Janko Chalúpka, rozoberali scenáre.
Na seminári sú vždy čarovné obedy a večere. Momenty, kedy si všetci sadneme za jeden stôl a rozprávame sa. Vtedy sa všetci spoja. Sme rodina. Cítim človečinu z každého jedného človeka.
Neskoro večer, keď sme dokončili prácu v dielňach, sme si všetci sadli do spoločenskej miestnosti a rozprávali sa do druhej rána. To sú momenty, ktoré nikde inde nezažijete. Jedinečné a krásne. Milujem Srbsko. Som tu doma. A už teraz mi je ľúto, že zajtra ten domov budem musieť opustiť.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty