Kedy naposledy ste videli fakt dobré detské divadlo? Ja včera. Dokonca dve predstavenia, ktoré vznikli za šialených podmienok v priebehu 4 dní – s deťmi, ktoré sa navzájom nepoznali, boli v rôznych vekových kategóriách a pri niektorých sa bojovalo s jazykovou bariérou.
Pod vedením Emy Kristofovej a Majky Knoppovej vznikla v dielni detského divadla taká adaptácia na Denník princeznej, akú by si prialo mať v repertoári nejedno profesionálne divadlo. Každý, kto niekedy v živote pracoval s deťmi od 4 do 6 rokov, si dokáže predstaviť, koľko toho lektorky museli zvládnuť, aby desať rozjašených sbrských detičiek naučili texty, pohyb po javisku a zbavili ich trémy z publika.
Keď už som si myslela, že to nemôže byť lepšie, prišiel Cyril Páriš s divadlom poézie, ktoré bolo remeselne a autorsky tak premakané, že som mala pocit, že sa nachádzam v dimenzii medziriadkového humoru. Cyro sa 12 rokov pohybuje v školstve a ja vždy, keď sa na týchto lektorov pozriem, vravím si, že všetky deti, ktoré im rodičia v dobrej viere zveria do rúk, musia byť nadšené. Spomínate si na svojich pedagógov? Ja hej, na ZUŠke som mala učiteľku klavíra, ktorá nado mnou stála a jedávala kyslú smotanu s rožkom, ktorý mi drobila na kladky.
Streetartová spraycan dielňa pohltila mnohých účastníkov semináru, lebo keď vám dá niekto do ruky sprej s farbou, chcete niečo pomaľovať. Lektor Janko Vajdička to veľmi dobre vie, preto sa farby v spreji dostali do rúk deťom, ktoré ešte nevedia rozprávať, aj dospelým, ktorým po tomto zážitku úplne došli slová. V tomto je tá Vojvodina neuveriteľne pokroková – keď sme prišli s nápadom pomaľovať graffittami fasádu divadla, prikývli s nadšením. Nikto dôveru miestnych nechcel sklamať, tak sa na divadle objavili najstaršie folklórne vzory z krojov, ktoré na nej ostanú navždy. A v našich predstavách navždy ostane lektor pohybového divadla Janko Marcinek, ktorý sa štveral na lešenie spôsobom, po ktorom ho už jeho zverenci skutočne nemohli brať vážne. (Video nájdete na našej facebookovej fanpage, pozerajte ho len s dospelým dozorom.)
Štvrtou dielňou, ktorá včera absolvovala svoj výstup, bola dielňa fotografie. Pod vedením všetkými milovaného Dušana Heina vznikli fotky tak skvelé, že vám už teraz môžem sľúbiť, že o nich budete ešte veľa počuť. Partia talentovaných mladých ľudí tvorila obsahové príbehy tak nenápadne, že sa na výstave všetci účastníci semináru nestíhali čudovať, kedy a ako bola ich tvár zvečnená v emócii, ktorú práve prežívali. Náš instagram je dôkazom, že #slovacislovakom naozaj priniesli niečo hodné národnej hrdosti.
Témou všetkých dielní bol čas. A ten, ktorý som tu ja počas tohto týždňa strávila, rozhodne nebol premárnený. Neviete, koľko talentovaných umelcov na Slovensku v skutočnosti máme, kým s nimi nevycestujete za hranice – fyzické i mentálne. Nielen, že sú schopní na úrovni pracovať v náročných podmienkach, ale sú aj schopní viesť tímy detí a mladých ľudí, pre ktorých je umenie odpoveďou na množstvo dôležitých životných otázok.
Možno je to práve tým, ako to vzniká. Keď sa 30 ľudí sprchuje v jednej kúpeľni, nasiaknu všeličím. Hlavne asi nasiaknu jeden druhým a keď už máte na sebe všetky tie pachy, dokážete lepšie rozumieť ich nositeľom.
Som rada, že som bola v správnom čase na správnom mieste s tými najsprávnejšími ľuďmi.
Vidíme sa zasa o rok, Vojvodina.
Moon